Hoci je každému jasné, že dokážeme byť v našej práci efektívnejší, ak máme dostatok spánku, mnohí ľudia stále využívajú chronickú únavu a nespavosť, aby dokázali, akí sú zaneprázdnení a užitoční členovia spoločnosti. Toto je však bludná cesta.
Podľa výskumníkov zaoberajúcich sa spánkom má každý človek svoj osobný spánkový kvocient (PSQ – Personal Sleep Quotient), ktorý predstavuje množstvo spánku, ktoré telo daného jedinca potrebuje. U väčšiny dospelých je to 7,5 až 9 hodín. Existuje však mnoho faktorov ovplyvňujúcich tento údaj, takže neexistuje lepší spôsob na zistenie tohto čísla ako metóda pokus-omyl.
Zvoľte si preto presnú dobu ukladania sa do postele, a to aspoň o osem hodín skôr, ako vám zazvoní budík, a podľa možnosti dodržiavajte tento čas po jeden celý týždeň. Ráno si zas zapíšte, o koľkej ste sa zobudili. Ak sa budíte na zvonenie telefónu, ťažko sa vám vstáva a počas dňa sa cítite unavený, musíte zvýšiť množstvo spánku. Pokračujte v tomto postupe, až kým nedosiahnete želanú situáciu, kedy sa počas týždňa každý deň zobudíte oddýchnutý, a navyše sám od seba!
Ak máte problémy so zaspávaním, môže byť meranie vlastného spánku trochu zložitejšie, ale nezúfajte, pretože práve dôsledné dodržiavanie stáleho času ľahnutia si do postele má najväčší vplyv na vaše ťažkosti. Pravdepodobne sa váš experiment trochu predĺži, ale skôr či neskôr sa dočkáte výsledkov.
Za zmienku stojí aj popoludňajšie zdriemnutie. Z angličtiny známy „power nap“ je krátky popoludňajší spánok v trvaní maximálne 15-20 minút, ktorý je skutočným energickým povzbudením. Mnohí ľudia sa však obávajú, že im popoludňajší spánok sťaží večerné zaspávanie. Našťastie funguje naše telo podľa cirkadiánneho rytmu, t. j. naše biologické hodiny sú nastavené tak, aby sme deň vnímali zhruba ako 24-hodinový. Výskum ukazuje, že krátke zdriemnutie nemá na náš rytmus žiadny vplyv, čo znamená, že kvôli nemu nebudeme spať horšie. V skutočnosti práve popoludňajšia ospalosť signalizuje, že podľa nášho tela prišiel čas na spánok.